Henrik Sjögren
náš prvý lekár
Švédsky lekár
Henrik Sjögren bol švédsky očný lekár. Ako prvý v roku 1933 popísal syndróm, ktorý sa dodnes nazýva jeho menom.
Výslovnosť
Podľa skromného pátrania na internete sa v anglicky a nemecky hovoriacich krajinách zvykne jeho meno vyslovovať so š - Šögren. Na Slovensku je väčšinou zaužívaná výslovnosť s klasickým sj - Sjögren (prehlasované ö sa vyslovuje niekde medzi klasickým o a e).
Názov
Dlhé roky sa toto ochorenie označovalo ako syndróm - čiže súbor príznakov. Dnes sa to už mení na označenie Sjögrenova choroba (viac v článku: ZMENA NÁZVU).
Ako skratka sa doteraz používalo označenie SjS alebo SS. Po zmene názvu zo syndrómu na chorobu sa pristúpilo k používaniu novej skratky SjCh.
Henrik Sjögren
Henrik Samuel Conrad Sjögren sa narodil 23. júla 1899 v malom meste Köping, v grófstve Västmanland, vo Švédsku. Študoval medicínu na Karolínskom inštitúte a v roku 1927 získal lekársku kvalifikáciu. V roku 1928 sa oženil so svojou spolužiačkou Mariou Hellgrenovou, dcérou významného oftalmológa.
Prvé stretnutie
V januári 1930 sa Henrik Sjögren v nemocnici v Štokholme stretol so 49-ročnou pacientkou, ktorá trpela bolesťami rôznych kĺbov, najmä na rukách. Dr. Sjögren ju však navštívil kvôli jej podráždeným očiam. Okrem toho sa sťažovala aj na problémy s jedením a prehĺtaním kvôli nedostatku slín.
Syndróm suchého oka
Dr. Sjögren už predtým pozoroval podobné príznaky a v tom istom roku publikoval v Zborníku Švédskej lekárskej asociácie článok, v ktorom opísal ďalšie štyri prípady. V tomto článku zaviedol pojem "keratoconjunctivitis sicca" čiže "syndróm suchého oka". Podrobne opísal aj metódu farbenia poškodených buniek v spojivke a rohovke 1 % bengálskou červeňou.
V tom čase Sjögren zistil, že každý jednotlivý príznak už bol v minulosti popísaný. Problémy so suchým okom boli popísané od Lebera v roku 1882, problémy so suchom v ústach od Haddena v roku 1888 a ich kombinácia od francúzskeho dermatológa Henriho Gourgerota v roku 1926. V roku 1927 Muloch Houwer opísal kĺbové príznaky v súvislosti so suchým okom a dokonca zistil, že jednu kazuistiku už predtým publikoval nemecký lekár Erich Fischer v roku 1889.
Sicca (suchý) syndróm
V roku 1931 sa Henrik Sjögren presunul do inej nemocnice v Štokholme, kde pokračoval vo výskume a štúdiu ďalších prípadov pod označením "sicca (suchý) syndróm". V roku 1933 zhromaždil celkovo 19 prípadov, všetko ženy vo veku 29 – 72 rokov. U týchto pacientiek vykonal dôkladné klinické a oftalmologické vyšetrenia, ktoré zahŕňali mikroskopickú analýzu slzných žliaz u 10 pacientiek a častí spojiviek alebo rohovky u 12 pacientiek. U jednej pacientky bolo vykonané aj histologické vyšetrenie slinných žliaz.
Dizertačná práca
Výsledky prezentoval v dnes už klasickej doktorskej dizertačnej práci "Zur Kenntnis der Keratoconjunctivitis Sicca" (Poznatky o syndróme suchého oka), ktorú Sjögren obhájil 8. mája 1933. Za niekoľko položiek tejto práce získal body, ale za niektoré aspekty bol kritizovaný, aj keď túto kritiku niektorí považovali za neopodstatnenú. Viedlo to však k priemernej známke, čo mu zabránilo získať titul docenta a pokračovať v akademickej kariére.
V roku 1935 bol Sjögren pozvaný, aby založil oftalmologické oddelenie v nemocnici v Jönköpingu, kde jeho manželka Maria prevádzkovala súkromnú oftalmologickú prax. Vďaka tomu sa Jönköping stal prvým vidieckym mestom vo Švédsku s oftalmologickým oddelením.
Sjögrenov syndróm
Do roku 1936 záujem o ochorenie, ktoré Sjögren opísal, rástol a maďarský oftalmológ navrhol pomenovať ho "Sjögrenov syndróm". Austrálsky oftalmológ Bruce Hamilton kontaktoval Dr. Sjögrena v roku 1940 so žiadosťou o povolenie preložiť jeho dizertačnú prácu do angličtiny. Bola publikovaná v Sydney v roku 1943 a viedla k ďalšiemu medzinárodnému záujmu o toto ochorenie.
Dr. Hamilton sa stal blízkym priateľom Henrika Sjögrena a pozval ho ako hosťujúceho prednášajúceho na Hobartovu univerzitu v Austrálii. Táto cesta bola spojená s niekoľkými návštevami a tiež s cestovaním po celom svete vrátane USA.
Ocenenia
Henrik Sjögren sa zároveň stal úspešným očným chirurgom. V roku 1957 vykonal prvú európsku transplantáciu rohovky a v tom istom roku mu Univerzita v Göteborgu udelila titul docenta. V roku 1961 ho švédska vláda vymenovala za profesora, ako uznanie za jeho prínos k medicíne. Bolo to zriedkavé a zároveň najvyššie ocenenie úspešnej kariéry a vyjadrenie medzinárodného uznania.
Henrik Sjögren odišiel z klinickej práce v roku 1967 a následne sa s manželkou presťahoval do Lundu. Po mozgovej príhode žil v domove dôchodcov, kde 17. septembra 1986 zomrel. Len niekoľko mesiacov pred jeho smrťou sa v Kodani konalo inauguračné Medzinárodné sympózium o Sjögrenovom syndróme; bol tam pozvaný, no zo zdravotných dôvodov sa nemohol zúčastniť.
Zmena názvu
V posledných rokoch sa podarilo americkej Sjögrenovej nadácii na medzinárodnej úrovni presadiť zmenu názvu tohto ochorenia zo Sjögrenovho syndrómu na Sjögrenovu chorobu. Nový názov lepšie zodpovedá závažnosti tohto systémového autoimunitného ochorenia.
Poznámka: Henrika Sjögrena si netreba zamieňať s Torstenom Sjögrenom, po ktorom sú
pomenované Sjögrenov-Larssonov syndróm a Marinesco-Sjögrenov syndróm.
Zdroj informácií:
https://ard.eular.org/article/S0003-4967(24)20473-8/fulltext
Pokračovať na: ĎALŠIE ČLÁNKY